Dňa 12. novembra 2013 prezident Barack Obama podpísal do zákona HIV Policy Equity Act (Zákon o nádeji) , ktorý umožňuje darovanie HIV-infikovaných orgánov buď (a) HIV-pozitívne príjemca alebo b) jednotlivec zúčastňujúci sa na klinickom výskume, ktorý umožňuje používanie orgánov infikovaných HIV podľa predpisov a noriem zákona o nádeji.
Zákon o nádeji novelizoval zákon o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch orgánov z roku 1988, ktorý zabránil takýmto darom kvôli obavám o prenesenej rezistencii voči lieku, životaschopnosti orgánov, superinfekcii a iným problémom, ktoré by mohli zmierniť prínosy takejto transplantácie. Nový zákon prichádza v čase, keď sa pravdepodobne nikdy nepodarilo zvýšiť potrebu transplantácií orgánov, najmä pri zvýšenej miere srdcovej, pečeňovej, obličkovej a iných ochorení ovplyvňujúcich starnúcu populáciu HIV.
Zákon uznáva aj účinnosť kombinovanej antiretrovírusovej terapie (ART) pri zabezpečovaní trvalého potlačenia HIV u darcov a príjemcov orgánov, čím sa znižujú obavy spojené s transplantáciou.
Návrh zákona, ktorý navrhla senátorka Barbara Boxerová z Kalifornie, bol tiež považovaný za prostriedok na zmiernenie nevyriešeného počtu osôb, ktoré nie sú infikované vírusom HIV, na zoznamoch čakateľov na transplantáciu orgánov. Toto opatrenie viedlo vo februári 2016 k oznámeniu, že liek na lekársku fakultu Johna Hopkinsa bude prvou inštitúciou, ktorá začne transplantácie orgánov z jednej HIV pozitívnej osoby do druhej.
Prečo je Zákon o nádeji dôležitý
Okrem zmierňovania potrieb čakacej listiny a riešenia vysokej potreby darcovstva orgánov v populácii infikovaných vírusom HIV, Nádejný zákon je mnohými považovaný za prvý krok pri odstraňovaní dlhotrvajúcich zdravotných predsudkov voči ľuďom žijúcim s AIDS. Uvádza sa celkom jasne, že v tomto veku modernej karty sa strach z reinfekcie jednoducho zmiernil v porovnaní s počtom úmrtí spôsobených zlyhaním orgánu spojeným s HIV.
Pred zákonom o nádeji bolo ilegálne dokonca aj štúdium transplantácie orgánov infikovaných HIV pod záštitou klinického výskumu – odrazom zlých vedcov a slepého strachu, ktorý ochromil mnohé zákony, o ktorých sa myslelo, že "chránia" širokú verejnosť (vrátane pretrvávajúci a veľmi kritický zákaz gayov v USA)
Rovnako ako pri zásobovaní krvou, transplantácie orgánov v USA sú vysoko regulované. Súčasná generácia, vysoko citlivé testy HIV zaisťujú, že žiadna HIV-negatívna osoba nemôže dostať orgán od HIV-pozitívnej osoby. V súčasnosti sa všetky dary orgánov a tkanív automaticky testujú na HIV, hepatitídu B (HBV) a hepatitídu C (HCV) podľa usmernení o prevencii prenosu vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti prostredníctvom transplantácie v USA z roku 1994. Otázka životaschopnosti nádeje
V septembri 2014 vedci z Pennsylvánskej univerzity uskutočnili prvú štúdiu o vplyve zákona o nádeji a zhodnotili vhodnosť 578 zosnulých HIV pozitívnych pacientov ako potenciálnych darcov orgánov.
Štúdia, ktorá bola navrhnutá ako reprezentatívna pre možný pool orgánov v oblasti Philadelphia, pozostávala z pacientov s priemerným vekom 53 rokov, z ktorých 68% bolo mužov a 73% z nich bolo afroameričanov.
So stredným počtom CD4 319 a nedetekovateľným vírusovým zaťažením bola skupina považovaná za životaschopných darcov s iba niekoľkými oportúnnymi infekciami (4); málo zdokumentovaných mutácií rezistentných na liečivo (2); a niekoľko liečebných režimov inhibítora proteáz v neskoršom štádiu v čase smrti (6).
Štúdia, ktorá bola prezentovaná na 54. konferencii o antimikrobiálnych látkach a chemoterapii (ICAAC) vo Washingtone DC, dospel k záveru, že skupina mohla mať od roku 2009 do roku 2014 sedem obličiek a deväť pečienok, pričom väčšina bola vylúčená podľa štandardnej vhodnosti na transplantáciu orgánov kritériá. Patria sem:
260 vylúčení z toho dôvodu, že neboli v nemocnici v čase smrti.
- 87 vylúčené z toho, že nedokumentoval smrť mozgu.
- 75 vylúčené z dôvodu neznámej príčiny smrti.
- 70 sú vylúčení z toho, že neboli v čase ich smrti podrobení lekárskej starostlivosti.
- 63 vylúčené, pretože nie sú na mechanickej ventilácii.
- 13 vylúčené z dôvodu cukrovky, hypertenzie, HCV, cirhózy alebo ochorenia obličiek v konečnom štádiu.
- 3 vylúčené z dôvodu malignity.
- Počítačové modelovanie navyše stanovilo len 50% úspešnosť v obličkových štepoch na základe kvality orgánov v navrhovanom darcovstve. Naproti tomu trojročné prežitie pečeňového štepu bolo viac-menej v súlade s mierou prežitia celkového populácie (71% oproti 74%).
Ďalšie výskumy určia, či sú podobné podoby pozorované v iných populáciách HIV, pričom prístup k HIV-pozitívnym orgánom nemusí nutne priniesť životaschopný počet vysokokvalitných darcov.
