Aké testy diagnostikujú Parkinsonovu chorobu?

V súčasnosti neexistujú žiadne testy, ktoré by definitívne mohli diagnostikovať Parkinsonovu chorobu. Diagnóza je založená na klinických zisteniach svojho lekára v kombinácii s vašou správou o príznakoch, ktoré prežívate.

V situáciách, keď starší človek prejavuje typické črty Parkinsonovej choroby a reaguje na dopamínovú substitučnú liečbu, je nepravdepodobné, že by to bolo prínosom pre ďalšie vyšetrenie alebo zobrazovanie. Ďalšie testovanie v Parkinsonovej chorobe

V iných situáciách, kde možno nie je diagnóza taká jasná, sú ovplyvnené mladšie osoby alebo existujú atypické symptómy, ako je tras, ktoré postihujú obidve ruky, alebo možno nejaké trepky, ďalšie testovanie môže pomôcť. Napríklad, zobrazovanie môže hrať úlohu v rozlišovaní medzi esenciálnym tremorom a Parkinsonovou chorobou. Môže byť tiež dôležité potvrdiť, čo je najprv klinická diagnostika Parkinsonovej choroby pred invazívnym liečebným postupom, ako je chirurgická DBS (hlboká mozgová stimulácia)

MRI pri Parkinsonovej skúške

Jedným z najbežnejších testov vykonaných počas neurologickej liečby je MRI skenovanie a človek si môže myslieť, že pri vyšetrovaní choroby, ktorá postihuje mozog, ako je Parkinsonova choroba, by bol tento zobrazovací test nevyhnutnosťou. V súvislosti s Parkinsonovou chorobou však MRI nie je zvlášť užitočná. Pozerá sa na štruktúru mozgu, ktorá sa na všetky intenzívne účely javí ako normálna v tejto chorobe.

MRI môže byť indikovaná, keď sa objavia príznaky u mladších ľudí (menej ako 55 rokov) alebo ak klinický obraz alebo progresia symptómov nie sú pre Parkinsonovu chorobu typické. V týchto situáciách sa môže MRI použiť na vylúčenie iných porúch, ako je mozgová príhoda, nádory, hydrocefalus (opuch v mozgu) a Wilsonova choroba (choroba vyplývajúca z akumulácie medi, ktorá môže spôsobiť trasenie u mladších jedincov).

Špecializované zobrazovanie

Špecializované zobrazovanie, ako sú PET skenovanie a DaTscans, sú viac "funkčné" v prírode. Zatiaľ čo MRI je zamerané na zobrazovanie anatómie mozgu, tieto skeny nám poskytujú informácie o tom, ako funguje mozog. DaTscans používajú injekčné činidlo, ktoré v podstate zvýrazňuje nervové bunky produkujúce dopamín tým, že sa na ne viažu. Špeciálna kamera umožňuje zobrazenie koncentrácie zobrazovacieho činidla. Čím viac činidla deteguje väzbu v určitých oblastiach mozgu, tým vyššia je hustota nervových buniek alebo neurónov produkujúcich dopamín, a tým vyššia je hladina samotného dopamínu. Pri chorobách zahŕňajúcich abnormálne hladiny dopamínu, ako je Parkinsonova choroba, bude viditeľná nižšia aktivita dopamínu. Hoci to môže byť užitočné pri rozlišovaní medzi mozgami postihnutými Parkinsonovou chorobou a hovorením, esenciálnym trasom, kde hladiny dopamínu sú normálne, to nepomôže rozlíšiť Parkinsonovu chorobu od iných parkinsonizmov, ako je napríklad systémová atrofia alebo progresívna supranukleárna paralýza.

PET skenovanie tiež poskytuje informácie o fungovaní mozgu a môže pomôcť pri identifikácii rôznych neurodegeneratívnych porúch, ako je Parkinsonova choroba. Ale na rozdiel od DaTscans, robia to tým, že skúmajú, ako mozog používa glukózu.

Špecifické modely používania glukózy sú typické pre rôzne poruchy. PET skenovanie sa však vo výskume využíva viac ako klinická oblasť.

Podstatou je, že na rozdiel od iných chorobných stavov, ako je vysoký krvný tlak alebo diabetes, nemáme definitívny diagnostický test na Parkinsonovu chorobu. Hoci zobrazovanie môže pomôcť lekárom potvrdiť diagnózu parkinsonizmu, keď existuje podozrenie z inej príčiny, nemôže rozlíšiť Parkinsonovu chorobu od iných príčin parkinsonizmu. Tieto zobrazovacie techniky sú v konečnom dôsledku užitočné len v kontexte klinického hodnotenia skúseného lekára a len vo vybraných prípadoch ovplyvnia manažment.

Dúfajme, že tento nedostatok objektívnych dôkazov sa v blízkej budúcnosti zmení a perspektíva biomarkerov zmení, ako diagnostikujeme a liečíme túto chorobu.

Like this post? Please share to your friends: