Niektorí ľudia s desivým neurologickým stavom amyotrofická laterálna skleróza – tiež známa ako ALS alebo Lou Gehrigova choroba – majú vysokú hladinu konkrétnej protilátky na glutén, ktorá cirkuluje v tele, či by bezlepková diéta mohla pomôcť pri liečbe tejto choroby, tvrdí štúdia.
Výskumníci, ktorí vykonali túto štúdiu však varovali, že jej zistenia sú predbežné a musia sa potvrdiť ďalšími vyšetreniami predtým, než lekári zvážia liečbu pacientov s ALS bez diéty bez lepku.
Vedci, ktorí sídlia v Tel Avive Medical Center v Izraeli, v súčasnosti vykonávajú následnú štúdiu, ktorá testuje účinky bezlepkového leukocytov na ALS pacientov s protilátkami na glutén.
"Údaje z tejto štúdie naznačujú, že v niektorých prípadoch môže byť ALS syndróm spojený s autoimunitou a gluténovou citlivosťou," uviedli vedci v štúdii publikovanej v apríli 2015 v lekárskom časopise JAMA Neurology. "Hoci údaje sú predbežné a potrebujú replikáciu, citlivosť na lepok je potenciálne liečiteľná, preto by sa táto diagnostická výzva nemala prehliadať."
Liečba ALS by bola významná
ALS je progresívne neurologické ochorenie, ktoré nakoniec vyústilo v paralýze a smrti – zvyčajne do niekoľkých rokov od diagnózy. Približne 5 600 ľudí je diagnostikovaných ALS každý rok v USA a tento stav je najčastejšie medzi 40. a 60. rokom. Choroba spôsobuje zhoršenie časti miechy zodpovednej za pohyb.
Môžete byť oboznámení s podmienkou z masívnej publicity vytvorenej v lete 2014 ALS Ice Bucket Challenge, ktorá sa stala vírusovou v sociálnych médiách a získala viac ako 100 miliónov dolárov na podporu a výskum ALS.
Zistenie liečby ALS, ktoré pomáha niektorým ľuďom zlepšiť – aj keď je táto liečba účinná iba u malej podskupiny pacientov s ALS – by bola významná.
V súčasnosti je len jeden liek schválený pre ALS a liečba má tendenciu sústrediť sa na spomalenie progresie symptómov a pomáha pacientom zvládnuť ich príznaky lepšie.
Nie je to prvýkrát, čo klinickí lekári navrhli spojenie medzi celiakiou a / alebo citlivosťou na celu a lepku a ALS. Dve publikované kazuistiky opisujú pacientov, ktorí boli na začiatku diagnostikovaní s ALS, ale ktorí sa neskôr diagnostikovali s celiakiou a ktorých symptómy sa zlepšili po tom, čo prešli bezlepkovou látkou.
V rozsiahlej štúdii zverejnenej v roku 2014 sa však nepodarilo nájsť žiadnu súvislosť medzi celiakiou, konkrétne a následne diagnostikovanými ALS.
Štúdia v Tel Avive hľadala abnormálne glutenové protilátky
Táto najnovšia štúdia izraelských výskumníkov zahŕňala 150 ALS pacientov diagnostikovaných postupne od júla 2010 do decembra 2012 a ďalších 115 kontrolných subjektov pre porovnanie.
Výskumníci vykonali krvné testy na gluténové protilátky spojené s celiakiou a zistili, že žiaden z ľudí v každej skupine nemal tie protilátky, čo znamená, že takmer určite nemali celiakiu.
Výskumníci tiež hľadali iný typ gluténovej protilátky známej ako IgA-transglutamináza-6 (IgA-TG6), ktorá sa nezúčastňuje celiakie.
IgA-TG6 je však v niektorých štúdiách spojený s gluténovou ataxiou, čo je autoimunitný neurologický stav, pri ktorom organizmus reaguje na spotrebu lepku napadnutím vlastných neurónov. Glutenová ataxia môže v ťažkých prípadoch viesť k významnému progresívnemu postihnutiu. Štúdia zistila, že 23 pacientov s ALS – alebo 15,3% – malo vysoké IgA-TG6 protilátky proti gluteínu, v porovnaní len s 4,3% kontrolných jedincov. Okrem toho približne 59% pacientov s ALS s gluteínovými protilátkami prenieslo aspoň jeden z génov pre celiakiu.
Pacienti s ALS, ktorí mali protilátky proti IgA-TG6, ktoré cirkulujú v krvnom obehu, ukázali, čo tím nazval "klasický obraz ALS", podobný ALS pacientom bez gluteínových protilátok – inými slovami, lekári nedokázali povedať obidvom skupinám od seba.
Takže čo to všetko znamená?
