Žltá horúčka je spôsobená Flavivirusom. Ľudia vo všeobecnosti prichádzajú do styku s týmto vírusom prostredníctvom uhryznutí komárov a sú to najčastejšie v Afrike, Strednej Amerike a Južnej Amerike. Ohniská sa však môžu vyskytnúť kdekoľvek na svete. Sú obzvlášť pravdepodobné v oblastiach s veľkou populáciou komárov.
Nie každý, kto je nakažený infikovaným komárom, sa ochorí.
Len niekoľko skupín ľudí pravdepodobne prekoná vážnu formu ochorenia.
Bežné príčiny
Zatiaľ čo komáre sú najčastejšou príčinou žltej zimnice, nie sú to jediné príčiny. Je tiež možné zachytiť žltú horúčku, ak ste uhryznutí infikovaným primátom alebo človekom. Samozrejme, ľudia a primáty sú oveľa menej pravdepodobné, že uhryznú ako komáre, takže infikované zviera nepredstavuje takú hrozbu.
Iné hryzenie zvierat a hmyzu nie sú hrozbou, pretože sú známi hostitelia vírusu iba ľudia, primáty a komáre.
Tiež nie všetci komári nesú vírus žltej zimnice – známe len niekoľko druhov komárov. Navyše títo komári predstavujú hrozbu iba vtedy, ak predtým naštvali infikovanú osobu alebo zviera. Po vniknutí vírusu do krvného obehu chyby končí v jeho slinných žľazách. Keď nás komáre kousnu, ich sliny ich prenášajú do krvi.
šírenie chorôb
Žltá horúčka sa nerozšírila priamo z jednej osoby do druhej, dokonca ani vďaka blízkym kontaktom – vyžaduje sa nejaký druh uhryznutia, aby sa vírus dostal priamo do krvného obehu.
Zvyčajne vypuknutia v mestských oblastiach začínajú s niekým, kto navštívil džungľu v Afrike, Strednej Amerike alebo Južnej Amerike.
V týchto regiónoch je žltá horúčka endemická v 47 krajinách, kde sa verí, že populácia opíc je široko infikovaná. V subsaharskej Afrike je každoročne doma asi 90 percent hlásených prípadov.
Pretože infikovaná osoba nemá niekoľko dní príznakov, často si neuvedomuje, že sú chorí, keď cestujú doma. Potom sú schopní rozšíriť vírus na neinfikované komáre, ktoré začínajú trochu predtým, ako horúčka zasiahne a asi tri až päť dní po nej. To môže viesť k prepuknutiu. Je možné, že epidémie viedli k epidémiám.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) však musia byť splnené určité podmienky pre vznik ohniska. Oblasť, v ktorej je infikovaná osoba, musí mať:
- druhy komára, ktoré ju dokážu prenášať,
- špecifické klimatické podmienky (napr. Tropické dažďové pralesy, vysoká vlhkosť, telá stacionárnej vody, ako sú jazerá)
- veľké populácie primátov, veľká populácia neočkovaných ľudí
- WHO odhaduje, že na celom svete vidíme každý rok približne 200 000 hlásených prípadov žltej zimnice. Z tohto roka zomrie asi 30 000 ľudí.
To sú len hlásené prípady. Nemôžeme povedať, koľko ľudí príde s miernymi prípadmi, pretože to sú spravidla len tie ťažké, ktoré sú hlásené.
Jedna štúdia publikovaná v roku 2014 odhaduje, že niekde medzi jedným až 70 ľuďmi sú mierne infikované pre každý závažný prípad hlásený.
Genetika
Určití ľudia môžu pravdepodobne zomrieť na žltej horúčke ako iní na základe svojej genetiky.
Štúdia zverejnená v časopise
mBio z roku 2014 uvádza, že počas výbuchov v Spojených štátoch z 19. storočia bola smrť takmer sedemkrát vyššia v kaukazských obyvateľoch (bielych ľuďoch) než v ostatných kaukazských obyvateľoch. Špekulovali, že rozdiel bol spôsobený genetickými rozdielmi v určitých aspektoch imunitného systému. Rizikové faktory životného štýlu
Najväčším rizikovým faktorom pre žlť horúčku je, že žije alebo cestuje do oblastí, kde je bežná žltá horúčka.
Toto riziko však možno značne znížiť očkovaním. Niektoré krajiny, kde je táto choroba endemická, neumožnia ľuďom vstúpiť bez dokladu o tom, že dostali očkovaciu látku.
Bábätká a ľudia nad 50 rokov majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku vážnych prípadov a zomrieť zo žltej zimnice.
Správna prevencia však výrazne znižuje riziko vzniku ochorenia. Pre tých, ktorí sa nakazia a majú vážne príznaky, je nevyhnutná okamžitá lekárska pomoc.
